Predstavme si, že jedného dňa sa na pustej planéte
narodí človek bez mena. Rastie vďaka
strojom, ktoré majú za úlohu dať mu
vedomosti potrebné pre naučenie sa ľudskej reči, rozvíjanie oboch mozgových
hemisfér zahŕňajúc potrebnú telesnú, logickú a kreatívnu vložku. Tento
človek nehľadiac na pohlavie bude vyrastať sám v spoločnosti čisto
zloženej z anorganických predmetov, hlas stroja, ktorý k nemu bude hovoriť a pracovať s ním počas dospievania, bude
mať neutrálny hlasový tón presného vyváženia mužského a ženského hlasu.
Celý povrch planéty, na ktorej človek bude vyrastať, bude pokrytý kameňom a vodou, no miesto, kde
človek vyrastá, je v mieste, kde je dostatok kyslíku, je položené
dostatočne nízko, aby bol na človeka vyvíjanýideálny tlak. Počasie je prevažne slnečné
a cez rok spadnú len minimálne zrážky, pritom teplota kolísa cez rok od
pätnásť do dvadsaťpäť stupňov.V mieste, kde človek bude vyrastať, je
dostatok jedla, ktoré mu poskytne všetky potrebné látky pre správny rast, no
žiadne nepochádza zo zvierat, toto jedlo pochádza z minulosti a bolo
zakonzervované a pripravené pre tohto človeka ešte dávno pred tým, ako sa
narodil, niekým, kto na tejto planéte momentálne už nieje.
Počas prvých šiestich rokov sa človek naučil hovoriť, sám
vďaka intuícii počítača riadiaceho priestor, kde vyrastá, zišiel z kolísky
a pomocou robotických rúk sa naučil kráčať. Jeho deň vyzeral tak, že sa
kombinovali zábavno-náučné hry s interaktívnym učením a zábavou, no
nič z toho mu nemalo dať najavo, že existuje niečo ako iný človek, alebo
niečo, čo pripomína živý organizmus. Počítač v robotickej podobe
neurčitého tvaru rozvíja telesné schopnosti človeka vonku a mentálne
schopnosti vo vnútri. Človek je učený obliekať si neutrálne veci,
s neutrálnymi farbami, bez zvláštnych strihov až do svojej dospelosti.
Od svojich šiestich rokov až do puberty pokračovalo učenie
podobným štýlom ako predtým, no učenie bolo obohatené o hudbu elektronickú
a klasickú, podobnú akú máme u nás na Zemi, jej úlohou bolo učiť
človeka pocitom, smutné a tvrdé skladby striedali veselé a komické,
v žiadnych zo skladieb sa nevyskytoval ľudský hlas, bola to čisto
inštrumentálna hudba. Počítač naučil človeka v priateľstvo a zahnal
tak osamelosť, ktorú mohol teoreticky intuitívne pociťovať a to prostredníctvom
dokonalej umelej inteligencie v počítači. Počítač začal učiť človeka
správnemu prejavu a spôsobom, no nezahŕňali možnosť živého organizmu, boli to spôsoby, ktoré mu
mali dať správanie aké svedčilo človeku. Taktiež bol učený
k cieľavedomosti.
Puberta až dospievanie prebieha v duchu vysvetlenia
významu jeho pohlavia. To zahŕňa aj vysvetlenie, ako ku svojmu životu vlastne
prišiel. Zmienil sa o tom, že existuje aj iný človek, no stále neexistuje
pre človeka predstava, ako by mohol odlišný človek vyzerať, a kde
a ako by mohol existovať.
Keď stroj usúdil, že človek dosiahol dospelosť, predal
človeku správu, kde sa písalo, že na ďalší deň sa stretne s druhým človekom,
no nepovedal, o aký typ človeka sa bude jednať .
S čistou mysľou, plný síl a očakávaní sa človek
prichystal na stretnutie s druhým človekom. Stroj poslal človeka čakať do
prázdnej miestnosti s dvoma kreslami vedľa seba, kde nikdy predtým nebol.
Otvorili sa dvere a do miestnosti vošiel druhý človek. Navzájom sa
pozdravili. Život druhého človeka bol totožný s životom človeka prvého. Vo
chvíli, keď nadviazali očný kontakt, obaja pocítili pocit súdržnosti, teda
pocit, ktorý nikdy predtým nepocítili. Príliš veľa myšlienok naraz v nich
vytvoril rozpaky, boli zachvátení mnohými otázkami, no nedokázali ich
v tej chvíli sformulovať. Preto sa obaja rozhodli spraviť krok späť
a vrátiť sa, odkiaľ prišli.
Po istom čase sa rozhodli obaja, že sa opäť stretnú.
Otvorili sa dvere v rovnakej miestnosti ako predtým. Tentokrát sa spoločne
usadili do kresiel, po niekoľkých nesmelých vetách sa opýtal človek človeka, či
mu môže podať ruku, s odôvodnením, že by chcel pocítiť inú bytosť.
Rozochvený a upotený dotyk pokračoval objatím, po objatí si opäť pozreli do očí a od dojatia sa im
vtiskli obom slzy do očí.
Ústredná myšlienka môjho príbehu spočíva vo vzťahu dvoch
ľudí, ktorých okolnosti dohnali ku vzájomej láske. A ich uzavretý
izolovaný život spočiatku vytvoril ničím nedotknuté vyrastanie doplňujúce ideu,
že možno sa pozeráme na určité spolužitie dvoch ľudí opačného pohlavia,
rovnakých pohlaví či medzirasových vzťahov dosť skepticky a xenofóbne, treba
sa zamyslieť a povzniesť sa nad tým. Pretože láska a priateľstvo medzi
dvoma ľuďmi nemusí mať len jednu tvár a taktiež môže skrývať vo svojej
podstate niečo, čo vidia len oni.
Mikuláš Vidan
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára